„Na odpútanie pozornosti od nepríjemných emócií neexistuje hádam nič účinnejšie ako fyzická bolesť“. ~ Dr. John Sarno

Dr. Sarno veril, že represia emócií je hlavnou príčinu chronickej bolesti. Aj keď represia nie je jediná vec, ktorá udržiava TMS bolesť pri živote, v tomto článku sa budeme – aj keď veľmi stručne - zaoberať len touto problematikou, aby ste získali všeobecnú predstavu o tom, ako emócie, hlavne tie potlačené, môžu spôsobiť TMS.

Ako potlačené emócie spôsobujú TMS

Naše ego, alebo pocit zodpovednosti, nám častokrát nedovoľujú priznať si ako veľmi je pre nás situácia, v ktorej sa práve nachádzame stresujúca. Z tohto dôvodu si v danej chvíli nemôžeme vybiť svoj hnev, ukázať svoj smútok, či vyjadriť svoju frustráciu. Celkom bežná situácia, však? Poďme sa však pozrieť na to, čo sa v takej chvíli deje na fyzickej úrovni. Nahromadenie nevedomých emócií v kombinácii s každodenným stresom a napätím uvádza telo do pohotovostného režimu „boj alebo útek“ (angl. Fight or Flight response), počas ktorého naše telo neustále vylučuje stresové hormóny. Aby nás náš mozog na túto nebezpečnú situáciu upozornil (a tým pádom nás ochránil), je nútený vyslať silný neprehliadnuteľný signál. A čo funguje lepšie pre upútanie našej pozornosti, ako fyzická bolesť? To predsa funguje takmer vždy!

Dajme si jeden bežný príklad:

Mária práve porodila svoje prvé dieťa. Napriek tomu, že ho absolútne zbožňuje a teší sa z neho, je to pre ňu obrovská zmena a cíti sa neskutočne vyčerpaná. Dieťa ju každú noc budí svojím plačom a v nej sa pomaly ale isto začína hromadiť frustrácia a hnev. Mária však pocity frustrácie a hnevu ignoruje, pretože sú pre ňu v súvislosti s jej dieťaťom neprijateľné. Ide predsa o jej milované dieťa! A tak Máriu čoskoro začne bolieť chrbát, čo priraďuje tomu, že často zdvíha a nosí na rukách svoju dcérku. Je totiž oveľa prijateľnejšie pripísať vinu fyzickému dôvodu, než tomu, že sa na svoju dcérku cíti nahnevaná.

Toto bol len jeden príklad, dôvodov emočnej represie je však neskutočné množstvo. Nemusí to byť len frustrácia z našej momentálnej situácie, ako v prípade Márie. Môže ísť o hnev na niekoho, kto nás veľmi zranil v minulosti; hnev na seba samého že sme nekonali inak; frustrácia zo seba samého z dôvodu nízkeho sebavedomia a nadmernej sebakritiky; neschopnosť vyjadriť smútok po smrti milovanej osoby, a pod. Od mala do nás rodičia a učitelia vštepovali presvedčenie, že plač je symbolom slabosti, že ukazovať emócie je neakceptovateľné. Koľkokrát nám v živote bolo povedané „neplač, vzmuž sa“, alebo „si príliš precitlivelá“? Bohužiaľ, mnoho rodičov a učiteľov nemá potrebnú kvalifikáciu učiť deti ako sa správne vyjadriť v emočne napätých situáciách a následne problém „pustiť“. Neuvedomujú si, že prvý krok pri „pustení“ je vlastne vedomé prijatie a vnímanie svojich emócií. Je dôležité, aby sme sa naučili nesúdiť sa za to, že cítime negatívne emócie. Je v poriadku nebyť v poriadku.

Ako teda začať vnímať svoje emócie?

Existuje mnoho spôsobov, ako si byť vedomý svojich pocitov alebo cítiť emócie, ktoré sme v sebe potlačili. Niektorí sa v tejto chvíli rozhodnú ísť na terapiu a pomocou profesionála prísť na to, čo sa v nich skutočne deje. Nie je to však potrebné. Nemusíte sa stavať tvárou tvár všetkým svojim „démonom“, či vyriešiť všetky konflikty z vašej minulosti. Ide len o to, aby ste si svojich pocitov a emócií boli vedomí a priznali si ich. Nemusíte nad nimi rozmýšľať, analyzovať ich, dávať im logiku. Nemusíte byť posadnutí príbehom, kvôli ktorému ich máte. Len im otvorte dvere, pozvite ich dovnútra a buďte s nimi.

Je dôležité, aby ste sa za to, že cítite nepríjemné emócie neposudzovali. Môže byť čudné zaoberať sa s nimi teraz, po takom dlhom čase ukrývania. Majte však na pamäti, že váš mozog vám ich pomohol ukryť z dôvodu bezpečnosti, aby vás chránil. Emócie sú však určené na to, aby sme ich cítili. Prijmite ich. Či už sú "dobré" alebo "zlé", sú bezpečné. V každom prípade pominú veľmi rýchlo.

Kliknite sem pre pokračovanie do ďalšej sekcie 👉 Prenastavenie mysle